Už nechcem otáľať

Tieto riadky patria najmä TEBE, ale tiež tým, ktorí si svoje vyznanie nechávajú pre seba a uvedomia sa až vtedy, keď je už neskoro.
Chcem dať najavo, čo k Tebe cítim, kým sa dá, pretože už pred minútou bolo neskoro.

Pamätám sa na naše prvé stretnutie – blúdili sme mestom, lebo sme nevedeli, kam ísť. Chodili sme hore-dolu, až sme sa napokon dostali na Hrad. Prechádzali sme sa popri hradbách a z Tvojej strany sa neustále rynul prúd slov. Nie som zvyknutý, aby niekto kecal viac než ja a tak, aby som Ťa umlčal, prisal som sa Ti na ústa. Po pár sekundách nastalo ticho a naše pery splynuli. Tento ťah občas využívam aj teraz a veľmi rád :)

Každý deň, ktorý s Tebou strávim, je pre mňa fantastickou premiérou, rozjasnením fádneho dňa. Nedá sa opísať ten pocit, keď vyčerpaní ležíme v posteli vedľa seba. Každučký Tvoj dotyk ma napĺňa neuveriteľnou dávkou energie. Je to zvláštne, ale oveľa dlhší spánok bez Teba mi nedá toľko síl, ako noc, ktorú strávim s Tebou v milostnom splynutí.

Nádherný je pocit, keď sa niekedy v noci zobudím a dotýkaš sa ma, keď Ťa pobozkám a ty ten bozk opätuješ a pritisneš sa ku mne. Vždy ráno, kým sa varí voda na čaj či bielu kávu, sledujem Ťa, ako ležíš a som šťastný, nesmierne šťastný.
Nech to takto ostane čo najdlhšie!

Merci beaucoup, mon petit lievre, mon chaton, mon amour!