reklama

"Reprezentatívna" MHD

„Na zastávke tŕpne mi aj ucho – či ma vôbec zoberie a kožu zo mňa zoderie a potom vypľuje“. Týmito slovami sa začína pesnička skupiny LOJZO o cestovaní v bratislavskej MHD – napísaná niekedy v rokoch osemdesiatych, stále si však uchováva šmrnc aktuálnosti. Každé ráno sa o tom presviedčam, keď cestujem do práce autobusom-veteránom s číslom 93.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet)

Moje trpké precitnutie sa začalo vtedy, keď Dopravný Podnik mesta Bratislava (ďalej len DPB) s veľkou pompou uviedol do ulíc výrobcom zrekonštruované a zbezpečnené autobusy Solaris. Akosi som predpokladal, že sa ocitnú na tých trasách, kade cestuje najviac ľudí, prípadne na linkách, ktoré sú svojim spôsobom reprezentatívne. Mám na mysli najmä tie , ktoré ako prvý kontakt s mestom uvidia jeho návštevníci – turisti, ktorí pricestovali vlakom alebo lietadlom. Väčšinou sa pri takýchto ľuďoch očakáva, že budú mať so sebou ťažkú batožinu a kufre. Asi preto DPB, aby im situáciu čo najviac „zjednošil“, zaradil na trasu Hlavná stanica-Letisko MRŠ a späť (bus 61) a na trasu Hlavná stanica-Petržalka a späť (bus 93) vozidlá, za ktoré by sa nehanbili na poctivej veteran rallye kdekoľvek na svete. Staré Karosy a Ikarusy vo svojom poslednom ťažení by si zaslúžili dôstojnejšiu starobu. Miesto toho sú každý deň preťažované a doslova a do písmena prepchaté – občas mám pocit, akoby ich DPB chcel totálne vyžmýkať, kým ich bude môcť odpísať a poslať na poslednú cestu za Pánom. Nám ostáva dúfať, že za Pánom sa poberú len autobusy a nevezmú so sebou aj pasažierov, keď sa niekedy nebodaj rozsypú počas služby.

Keď niekto cestuje, väčšinou má so sebou kufor prípadne cestovnú tašku s batožinou. Preto by zrejme bol veľmi rád, keby ho na letisku či na Hlavnej stanici čakal nízkopodlažný autobus (Solaris), aby sa s bagážou nemusel naťahovať po schodíkoch pri nastupovaní a vystupovaní. Ani nehovorím o tom, že po cestovaní bývame zväčša unavení a preto by sme boli veľmi radi, keby sme sa mohli počas trmácania emhádečkou posadiť. Lenže kým my sa naloďujeme s batožinou, tí šťastnejší-šikovnejší-drzejší (nehodiace sa škrtnite) nám zatiaľ miesta obsadili...

Opäť sa vžime do situácie zahraničného turistu – v Bratislave je po prvýkrát a má hmlistú predstavu o tom, kam sa povezie a kde má vystúpiť. Aby sa vošli aj ostatní cestujúci, stojí na svojom kufri, obzerá sa po niečom, čo by ho informovalo o jeho aktuálnej polohe a – v mnohých autobusoch sa musí spoľahnúť na vlastnú intuíciu. Ak nebodaj vystúpi nesprávne, nastávajú pre neho komplikácie a dojmy z krásavice na Dunaji sa stávajú čoraz horšími. Napokon si znechutený zavolá taxík a odvezie sa tam, kde potreboval.

Ale, aby som sa vrátil k úvodnej myšlienke... V Bratislave žijú aj občania, nielen turisti. A k tým sa DPB zachováva poriadne macošsky. Po avizovanom navrátení opravených Solarisov som stál ako každý pracovný deň na zastávke a čakal na moju deväťdesiattrojku v radostnom očakávaní príjemnej cesty do práce. Keď som ju v diaľke vyzeral, zbadal som miesto zeleného krásavca červenú opachu, ktorá každou sekundou vyzerala čoraz hrozivejšie – dôvodom nebol ani tak jej vzhľad – na ten som už zvyknutý. Horšie bolo, že ľudia v nej stáli aj na schodíkoch pri vodičovi. Našťastie pár ľudí vystúpilo a tak sa mi, spolu s niekoľkými šťastlivcami, podarilo dostať na ich miesto na schodíkoch, no nie na dlho. Každou zastávkou ma masa ľudí tlačila viac a viac do útrob Ikarusa-harmoniky, až som skoro nevystúpil tam, kde som potreboval. Jedinou výhodou bolo, že som sa nemusel držať – systém telo-na-telo držal stabilitu miesto mňa aj pri prudkom brzdení či zatáčaní. A takto to funguje dodnes (no neviem, dokedy...).

Keď som nedávno v novinách zachytil avízo, že DPB hodlá dvíhať ceny cestovného na úroveň európskych metropol, dvihol sa mi tlak do astronomických výšok. Vážený DPB, najskôr sa pokúste pozdvihnúť kultúru cestovania a až potom ceny, v opačnom poradí je to mierne povedané - trápne.

A snáď sa potom vtipy, ako šofér autobusu uvoľnuje svoje miesto cestujúcemu, stanú už len matnou spomienkou na minulosť.


OPRAVENÉ: číslo linky 21 na 61 a DPMB na DPB :))

Miroslav Blažek

Miroslav Blažek

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mojou prácou je posielať ľudí do teplých krajín - ja to s radosťou robím a oni mi za to platia :) Zoznam autorových rubrík:  Sťažnosti a horekovaniaNáročné recepty pre amatérovNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu